Duo violončelistu Eugena Procháca a akordeonistu Rajmunda Kákoniho patrí k popredným umeleckým interpretačným telesám a k pravidelným účastníkom medzinárodných festivalov v Európe a vo svete. Vo vydavateľstve ~HEVHETIA vydali album s názvom Accelerande, ktorý tak ako mnoho skladateľov a interprétov objavuje a oceňuje neobvyklé zvukové partnerstvo violončela a akordeónu. Dramaturgia albumu Accelerando violončelistu Eugena Procháca a akordeonistu Rajmunda Kákoniho preto ponúka ponor do pestrého a kontrastného sveta charakterovo a obsahovo rôznorodých diel, najmä v bloku pôvodných slovenských diel pre violončelo a akordeón.

Eugen Prochác

Slovenský violončelista Eugen Prochác je absolventom Akadémie múzických umení v Prahe. Neskôr študoval pod vedením takých osobností, akými sú Daniel Šafran, Erling Blondal Bengtsson, Michail Chomicer, Angelica May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme a držiteľom Ceny slovenskej hudobnej kritiky.

Ako sólista vystúpil v takmer 40 krajinách štyroch kontinentov. Od roku 1990 je pedagógom na VŠMU v Bratislave. Pôsobil ako profesor na Academia Nacional Superior de Orquestra v Lisabone a Escola Proffisional v Paredesi. Pravidelne vyučuje na majstrovských kurzoch v portugalských mestách Porto a Paredes, v Rakúsku, vo Vietname, Thajsku, Indonézii, ako aj na Slovensku.

Spolupracuje so svetoznámymi osobnosťami akými sú Sofia Gubajdulina, Arto Noras, En Shao, Giovanni Sollima, Rick Wakeman, Ken Hensley, Steve Hackett, Miroslav Vitouš, Pavel Steidl, Václav Hudeček a ďalší. Ako vedúci súboru Pro-mi le bol účastníkom koncertnej svetovej premiéry oktetovej verzie skladby Cello Counterpoint od Steva Reicha. Pravidelne spolupracuje aj s hudobníkmi iných žánrov – Miroslavom Vitoušom, Mariánom Vargom, Matúšom Jakabčicom, Vladimírom Mertom, Jankom Lehotským. Aktívne, ako hráč i spolutvorca dramaturgie, sa zúčastnil projektu „Tribute to Freedom“ so svetoznámym spevákom Jonom Andersonom z britskej rockovej legendy Yes.

Eugen Prochác je zakladateľom a umeleckým riaditeľom medzinárodného Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici, ako aj Štiavnických letných kurzov.

Rajmund Kákoni

Rajmund Kákoni v čase svojho etablovania sa na slovenskej interpretačnej scéne priam prelomovo zasiahol do vývoja domácej akordeónovej školy. Po absolvovaní bratislavského konzervatória, kde v rokoch 1965-1971 navštevoval triedu Marty Szőkeovej, ho na základe výnimky Ministerstva školstva prijali na VŠMU v Bratislave, kde sa dovtedy akordeón nevyučoval, ako prvého vysokoškolského poslucháča v odbore akordeónovej hry v celom bývalom Československu. Štúdium ukončil v r. 1975 Cenou Ministra školstva. Je päťnásobným víťazom medzinárodných akordeónových súťaží: Tage der Harmonika (Klingenthal, Nemecko – 1967, 1970); Trophée mondial de l ̀accordeón (Riccione, Recanati – Taliansko – 1969, 1975); Grand prix international de l ̀accordeón (Annecy, Francúzsko – 1974).

Už počas štúdia vyvíjal bohatú koncertnú činnosť doma i v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Švédsko, Island, Holandsko, Vietnam, Taliansko, Rusko, Belgicko, Anglicko…), zároveň aktívne pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Premiérovo uviedol skladby mnohých slovenských skladateľov (Pavel Zika, Peter Cón, Juraj Hatrík, Milan Novák, Ilja Zeljenka, Jozef Gagér, Juraj Pospíšil, Rudo Pepucha, Ladislav Kupkovič…), z ktorých viaceré mu boli priamo dedikované. Jeho nahrávka skladby Partita giocosa od Juraja Hatríka je historicky prvá akordeónová CD nahrávka na Slovensku. Je pozývaný ako lektor domácich a zahraničných odborných seminárov a taktiež do porôt rôznych akordeónových súťaží.