M O B I L N É F O T O D I E L N E
Lektor: PETER LANČARIČ (UCM Trnava)
Peter Lančarič (nar. 1989) je fotograf, ktorého tvorba okrem dokumentárnej fotografie zahŕňa aj konceptuálne a intermediálne projekty. Venuje sa predovšetkým témam ako je intimita a identita, no nevyhýba sa ani spoločensky angažovanej tvorbe. Je interným doktorandom Katedry umeleckej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Vo výskumnej časti štúdia sa zaoberá vplyvom digitalizácie na médium fotografie a meniacou sa povahou portrétu ako umeleckej formy. Je spoluzakladateľom komunitného a umeleckého centra Kubik nápadov v Trnave a galérie vo verejnom priestore s názvom Galéria Výklad (Trnava). Programovo mapuje nezávislú DIY kultúru na Slovensku.
O TVORBE
Z tvorby Petra Lančariča je možné vycítiť, že je autorom, pre ktorého je fotografia súčasťou života. Ranné práce Schody na rohu ulice (2012) a Zhasni (2014) sú svojou obrazovou poetikou pátraním po filozofii vzťahov. Neskôr sa mu impulzom stávajú reflexie a pocity, navrstvené v štruktúrach vedomia a podvedomia. Prostredníctvom média fotografie objavil pre seba nielen to, čo vnímame zrakom, ale aj to, čo sa skrýva pod povrchom. Jeho fotografie sú extraktom sebareflexií v intímnom denníkovom zaznamenávaní udalostí veselých, vážnych i tragických, ktoré prináša život v tých najrozmanitejších podobách. Takým príkladom je súbor fotografií s názvom Ešte niečo, alebo všetko... (2012 − 2016).
Neskôr sa autor snaží uchopiť vnútro človeka cez súčasný koncept zobrazovania identity jednotlivca a skupiny. Nepozerá len do svojho vnútra, je vnímavým pozorovateľom okolitého sveta. Autor sa nevyhol ani angažovanej spoločenskej kritike, ako napr. Výstava na hajzli (2015), kde svojou ilegálnou výstavou na toaletách intervenoval do otváracieho ceremoniálu obchodného centra City Arena.
Intermediálny výstavný projekt Expozícia (2017) je priamou formou spoločenskej kritiky, kedy autor necháva diváka prostredníctvom kamery umiestnenej vo svojej spálni pozorovať jeho intímny život po dobu 30 dní. Autor pre nás kladie otázky, naviazané na súčasné fenomény masovej zábavy, či už na televízne reality show, alebo generáciu súčasných celebrít, nachádzajúcich slávu prostredníctvom internetu. Poukazuje aj na slabosť nás − divákov, často podliehajúcim lákadlám sveta preexponovaného manipulovanými obrazmi reality.
Za sociálne angažovanú môžeme označiť aj sériu výstav Držme spolu (2018), ktoré zahŕňajú fotografie pacientov, nachádzajúcich sa na hranici medzi životom a smrťou s diagnózu „vigílna kóma“. Poetikou jednoduchého (indexového) záznamu prelamuje osobný priestor rodinných tajomstiev. Jeho priama fotografia preniká do hlbších vrstiev a metaforicky rozpráva o “ľudskej nahote”, o vzťahoch, zraneniach a ťaživých osudoch. Fotografiami rozpráva aj o vnútornej sile a večnej nádeji človeka, so zámerom verejne poukázať a zviditeľniť problematiku nefunkčnosti sociálneho a zdravotného systému na Slovensku.
