J O Z E F  F A B I N I 

O AUTOROVI

Narodil sa 10. októbra 1908 v Olcnave. Základnú školu absolvoval v Spišských Vlachoch. Ďalej študoval na gymnáziu v Levoči, po štyroch rokoch prestúpil na spišskonovoveské gymnázium, aby sa mohol stať žiakom tam pôsobiaceho maliara Jozefa Hanulu. V rokoch 1926 – 1928 študuje na reálke v Košiciach (siedmy a ôsmy ročník). Súčasne navštevoval večerné kurzy Eugena Króna, súkromné sa vzdelával aj u Elemíra Halásza-Hradila v rokoch 1927 – 1928, tiež v Košiciach. V rokoch 1928 – 1932 absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil doktorátom. V rokoch 1932 – 1934 vykonával justičnú prax na Krajskom súde v Košiciach a na Okresnom súde v Kežmarku. Do roku 1936 vykonával administratívnu prax na centrálnych úradoch v Prahe, zúčastňoval sa na prednáškach z dejín umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 – 1938 vykonával základnú vojenskú službu v Beroune. V roku 1938 znova nastupuje do právno-administratívnej služby na Centrálnom úrade v Prahe. V rokoch 1939 – 1948 bol v dôsledku štátnych politických zmien z Prahy preložený do Bratislavy, kde vykonával právnu prax na ministerstve poštový rezort. V Bratislave sa výtvarne vzdelával, v rokoch 1941 – 1945 absolvoval štúdium na výtvarnom odbore Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u Maximiliána Schurmanna a Gustáva Mallého. Súbežne absolvoval štúdium dejín umenia a archeológie na Filozofickej fakulte univerzity Komenského. V roku 1948 sa stal riaditeľom Východoslovenského múzea v Košiciach. Funkcie riaditeľa múzea sa vzdal v roku 1954, aby sa mohol naplno venovať výtvarnému umeniu. Venoval sa krajinomaľbe, v ktorej sa zameriaval na Spiš. V roku 1978 mu bol udelený titul Národný umelec. Zomrel 2. decembra 1984 v Košiciach.

O TVORBE  

Jozef Fabini sa od začiatku svojej tvorby zameriaval na krajinomaľbu. Vytvoril si vlastný výtvarný program, v ktorom zachytával hlavne krajinu východného Slovenska so všetkými krásami, architektonickými skvostami s hlbším vnútorným obsahom. Vyjadroval tým lásku k rodnému kraju, obdiv k pamiatkam spišských miest. Tvorbu majstra Fabiniho môžeme rozdeliť na niekoľko častí. Na počiatku to bol výrazný vplyv Krónovej školy, kde sa ústredným motívom stávali trochu pochmúrne uličky Košíc a Krompách. Neskôr sa jeho pozornosť sústredila na prírodné scény, pričom čerpal z prostredia východoslovenského regiónu. Od polovice 50. rokov sa svojou tvorbou zameral na Spiš a zachytenie panorámy Vysokých Tatier a Košíc.