TIVADAR KOSZTKA CSONTVÁRY

Michal Teodor Kosztka-Csontváry sa narodil 5. 7. 1853. Pôsobil ako maliar a lekárnik v Spišskej Novej Vsi. V encyklopédiách sa  uvádza pod heslom Csontváry-Kosztka, Tivadar. Umelecké meno Csontváry začal používať až od r. 1900. V Spišskej Novej Vsi žil v r. 1875 – 1891, kedy pôsobil ako lekárnik.

 

Patrí k najoriginálnejším predstaviteľom stredoeurópskeho symbolizmu vo svete. Maliarskej tvorbe sa začal venovať na základe zážitku z r. 1880, keď počul hlasy sľubujúce mu, že sa stane maliarom väčším ako Rafael. Tento okamih môžeme prisúdiť schizofrénii, ktorá sa uňho neskôr prejavila. Vnuknutiu uveril a začal sa pripravovať na dráhu veľkého umelca.  Maliarske školy v Mníchove, Karlsruhe či v Paríži začal navštevovať až po r. 1894, keď získal dostatok financií na štúdium.

 

Vrcholným obdobím jeho tvorby boli r. 1904 a 1905, keď vznikli napríklad jeho mystické obrazy ruín amfiteátra v Taormine či Múru nárekov v Jeruzaleme.V r. 1907 mal výstavu v Paríži, ale nevzbudila záujem, aký očakával, a tak sa utiahol do samoty. V Libanone ho nadchli cédre, ktoré začal maľovať ako zvláštny druh svojich autoportrétov. V priebehu jedného desaťročia namaľoval stovku obrazov. Vo svojich dielach vyjadril názor, že pozná cestu, ktorú musíme prejsť, veril v iný, férový svet, ktorý na nás čaká, hovoril o spirituálnej energii, ktorá stvorila svet. Sám sa označil za maliara slnečnej cesty.

 

V priestoroch Galérie umelcov Spiša je umiestnená pamätná busta zobrazujúca Csontváryho, nadobudnutá ako dar Ministerstva kultúry Maďarskej republiky. Ide o faksimile diela z r. 1961, ktoré vytvoril akademický sochár Jenö Kerényi.

Originál stojí pred Galériou Csontváryho v Pécsi. Bronzová busta s výškou 50 cm bola osadená 29. 3. 1994 na podstavci zo spišského travertínu v exteriérových priestoroch Galérie umelcov Spiša.